reklama

Po stopách zrušenej trate Viedenskej električky

V roku 2011 bol z Rakúska na Slovensko prepravený pôvodný rušeň Eg 6 miestnej elektrickej železnice Bratislava – krajinská hranica, ktorý bol zachránený pred zošrotovaním v poslednej chvíli. Tejto akcii sa dostalo slušnej mediálnej pozornosti. V tomto článku sa však pozrieme, čo sa zachovalo zo železničnej trate na slovenskom úseku...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (49)

Prevádzka Miestnej elektrickej železnice Bratislava – krajinská hranica (maďarská skratka P.O.H.É.V.) bola zahájená tesne pred prvou svetovou vojnou, 5. februára 1914. Trať bola rozdelená na tri úseky. Prvý úsek bol dlhý 12,5 km, elektrifikovaný jednosmerným systémom 600 V a viedol ulicami Viedne. Druhý (medzimestský) úsek s dĺžkou 50,5 km medzi stanicami Gross Schwechat a Kopčany elektrifikovali striedavou sústavou 15 kV, 16 2/3 Hz. Posledný, tretí úsek viedol z Kopčian po Viedenskej ceste a za Starým mostom (vtedy most cisára Františka Jozefa, za prvej ČSR Štefánikov most, za socializmu Most Červenej Armády) tvoril koľajovú slučku ulicami Štúrova, Jesenského, Mostová a Vajanského nábrežie. Slovenský úsek mal dĺžku 8,5 km a bol napájaný jednosmernou sústavou 550 V. Celú trať viedenskej električky postavili s normálnym rozchodom 1435 mm.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pátranie začneme v Petržalke na križovatke ulíc Krasovského – Viedenská cesta, hneď za zjazdom zo Starého Mostu. V týchto miestach sa v rokoch 1951 až 1961 nachádzala konečná električková zastávka Petržalka sad, dodnes tu nájdeme v asfalte zaliate žliabkové koľajnice na dvoch miestach (na fotografii v pravom aj ľavom dolnom rohu).

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Priame spojenie Viedne a Bratislavy železničnou traťou Pressburgerbahnu existovalo necelých sedem rokov, do 1. novembra 1920. Po osamostatnení Československa bolo totiž náročné udržiavať dve prúdové sústavy na tak krátkom úseku, preto sa uskutočnila prestavba úseku Berg štátna hranica – Kopčany na jednosmernú trakčnú sústavu bratislavskej električkovej siete 550 V. V druhej polovici roku 1935 sa uskutočnila prestavba slovenského úseku na rozchod 1000 mm a trať bola začlenená do siete bratislavskej MHD. V tomto období bola v uliciach Bratislavy odstránená nepotrebná tretia koľajnica. Spojenie s Viedňou existovalo v podobe prestupovania v Bergu od 5. januára 1936 do 7. októbra 1938, kedy bola následkom Viedenskej arbitráže pripojená Petržalka k Nemecku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Presúvame sa na južné zhlavie súčasnej žst. Petržalka. Koľaj vľavo vedie do Kittsee, vpravo odbočuje trať v trase viedenskej električky.

Obrázok blogu

Priecestie na Kopčianskej ceste...

Obrázok blogu

Vpravo koľaj do areálu traťového hospodárstva ŽSR, vľavo Pressburgerbahn.

Obrázok blogu

Napravo a na ďaľšej fotografii je budova pôvodného depa v Kopčanoch, v hale bolo 5 koľají pre údržbu rušňov a električiek P.O.H.É.V.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pôvodná staničná budova Kopčany, ktorá je dnes upravená pre obytné účely.

Obrázok blogu

Za niekdajšími priestormi kopčianskej stanice je odovzdávkové koľajisko Matadoru, ktoré sa nachádza v susedstve Pressburgerbahn. Štyri koľaje na dnes už nefunkčnej vlečke sú zarastené a majú rozkradnuté podkladnice.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Budova mazutového hospodárstva...

Obrázok blogu

Výťažná koľaj na vlečke končí na priecestí s Kaukazskou cestou, ďalej už sú len betónové pražce.

Obrázok blogu

Nemci počas druhej svetovej vojny trať Pressburgerbahnu opäť prestavali na normálny rozchod 1435 mm a elektrifikovali striedavou sústavou 15 kV, 16 2/3 Hz. Doprava z Viedne cez Berg do Petržalky bola uskutočňovaná od roku 1941 a zastavená v apríli 1945. Vtedy nastal definitívny koniec prevádzky cez hranicu, rakúska strana pohraničný úsek taktiež neobnovila, preto linka S7 viedenskej S-bahn končí v susednom Wolfsthale. Epizódu v rokoch 1951 až 1961 ešte predstavovala električková linka z Bratislavy po Starom moste do konečnej stanice Petržalka sad s rozchodom 1000 mm, ktorá sa nachádzala hneď na začiatku Sadu Janka Kráľa, na Viedenskej ceste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zachovaný násyp trate s podvalmi, kilometrovníkmi, mechanickým návestidlom aj trakčným stožiarom sa nachádza na Kapitulských poliach. Približne jednokilometrový zarastený úsek trate začína pri diaľnici D2 a končí v areáli colnice pri pôvodnej budove zastávky Berg.

Obrázok blogu

Kilometrovníky majú rakúsky štýl, lebo zachovaný traťový úsek nesie podobu po prestavbe Nemeckou ríšou v roku 1941.

Obrázok blogu

Trakčné podpery boli dvoch typov, väčšie so štvorcovým pôdorysom a menšie s obdĺžnikovým.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Asi najzaujímavejší artefakt na slovenskom úseku Pressburgerbahn: jednoramenné mechanické návestidlo, ukazujúce návesť Stoj od apríla 1945 – čiže nepretržite 68 rokov...

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Červená a zelená clonka boli ešte pred dvomi rokmi na svojom mieste, niekto ich ale odvtedy zlikvidoval...

Obrázok blogu

Posledný kilometrovník na slovenskom úseku trate...

Obrázok blogu

Mechanické návestidlo ako nemý svedok minulosti v prostredí celkom zarasteného násypu...

Obrázok blogu

Za návestidlom a pred priestormi colnice v Bergu sa nachádza jediný zachovaný trakčný stožiar.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pátranie po pozostatkoch trate viedenskej električky končí pri pôvodnej budove stanice Berg, ktorá sa nachádza na štátnej hranici priamo v colnom areáli. Ako inak, budova je v dezolátnom stave. V interiéri sme našli kalendár a rakúske noviny z roku 1993, v tej dobe asi prestala byť budova využívaná...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Fotografie sú z 12. marca 2012.

Miroslav Lisinovič

Miroslav Lisinovič

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  990
  •  | 
  • Páči sa:  1 204x

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu