Za Arpádom v Malých Karpatoch

Autor: Miroslav Lisinovič | 1.7.2014 o 13:28 | (upravené 4.9.2014 o 12:07) Karma článku: 10,95 | Prečítané:  11935x

Medzi fanúšikmi železníc je všeobecne známe, že v lesoch Malých Karpát nad Smolenickým zámkom sa nachádzala skriňa motorového vozňa bývalého Tatranského expresu. Len krátko po našej návšteve boli obidve rozpílené časti zlikvidované...

K dvom častiam Arpáda pod Veterlínom a pri jaskyni Driny sa dalo dostať viacerými cestami. Ja popíšem trasu, ktorou sa vybrala naša štvorčlenná výprava prvý májový deň roku 2013. Zo stanice Smolenice (na trati č. 116 Trnava-Kúty) sme išli po modrej značke cez obec Smolenice k miestnemu zámku. Odtiaľ žltou značkou k Vlčiarni a po modrej k Rázcestiu nad Vlčiarňou. Na tomto rázcestí sa stretajú tri značkované turistické chodníky a tri neznačkované lesné cesty. Treba sa vybrať strednou lesnou cestou (je fiktívnym priamym pokračovaním trasy modrej značky, po ktorej sme prišli). Asi po 40 minútach chôdze sa cesta zatáča vľavo. Napravo sa nachádza Veterlín a vľavo prvá časť nami hľadanej skrine motoráka. 

Povedzme si krátko z histórie tohto motorového vozňa. Prvý Arpád bol vyrobený podnikom Ganz Budapešť v roku 1934 a do roku 1938 mali maďarské železnice (MÁV) sedem týchto elegantných rýchlikových motorákov. Počas druhej svetovej vojny si 4 kusy objednali aj Slovenské železnice (SŽ). Prvé dva stroje s označením M 283.001 a 002 boli dodané v roku 1942, zvyšné dva kusy v roku 1944. Mali 64 miest na sedenie, mechanický prenos výkonu s výkonom motora 177 kW, ich maximálna rýchlosť bola 110 km/h.  

Motorové vozne boli od júla 1942 nasadené naprv sólo na Tatranský expres z Bratislavy do Popradu. Vzhľadom na nízku kapacitu boli povinne miestenkové. Motorový expres zastavoval v Trnave, Leopoldove, Trenčíne, Žiline, Liptovskom Mikuláši a Štrbe. Trasu dlhú 342 km absolvoval za 4 hodiny 41 minút. Pre porovnanie, dnes trvá jazda rýchlikom len o 5 minút kratšie! Dnešné rýchliky majú však viac zastávok na trase. Neskôr bola trasa Tatranského expresu predĺžená do Spišskej Novej Vsi a Prešova. Po vojne boli motoráky zaradené k ČSD a stále vozili svoj expres, ale už s názvom Tatran do Košíc. Ako prvý bol zrušený M 283.002 okolo roku 1950 na následky požiaru. M 283.003 a 004 boli zrušené v rokoch 1964-1965 a odovzdané košickému Elektroúseku. Prvý vyrobený M 283.001 bol zrušený v decembri 1959 a v auguste 1960 odkúpený Poľovníckym spolkom v Trnave. Ako sa však dostal hlboko do karpatských lesov, zostáva zatiaľ nevyriešenou otázkou. Jedným z dohadov je, že bol chystaný ako úkryt pre lesných robotníkov a rozpílený kvôli jednoduchšej preprave lesnou železnicou (?) na miesta súčasného uloženia. 

Ako z nápisov vyplýva, niekoľko dní pred nami tu bola česká výprava fanúšikov železníc. Za tmy si niekdajší rýchlikový motorák fotili aj s rozsvietenými svetlami (pomocou sviečok), fotografia sa objavila na českom portáli Želpage. 

Samozrejme sme si pred prvou časťou skrine M 283.001 z roku 1942 urobili spoločnú fotku... 

Pre priblíženie pôvodného vzhľadu Arpáda pripájam niekoľko záberov maďarského zástupcu uvedeného typu, ktorý je celkom pravidelným návštevníkom Bratislavy a podujatia Rendez. Ide v poradí o štvrtý vyrobený kus pre MÁV v roku 1935, fotky sú z Rendezu 2012. Maďarské Arpády mali červeno-krémovú skriňu, no motoráky pre SŽ dostali celočervený náter a s ním vydržali do konca prevádzky. 

Od prvej časti skrine Arpáda pod Veterlínom sme lesnou cestou pokračovali ďalej, až sme sa napojili na cyklistickú trasu. Tá nás priviedla na žltú značku a cez rekreačné stredisko Jahodník sme sa vydali stále po žltej smerom na Vlčiareň. Kúsok nad jaskyňou Driny sa nachádzala druhá časť Arpáda. 

Druhá časť skrine bola zachovaná vo viditeľne lepšom stave, prvá časť pod Veterlínom sa totiž nevyhla požiaru.

Pohľad na zachovanú konštrukciu hlavného rámu s úchytmi nárazníkov a ťažný hák. 

Skrina slúžila ako senník, po vyhádzaní sena sa aspoň stali prístupné ovládacie časti motoru, prevodovky a brzdy. 

Možno stálo za realizáciu zachovanie aspoň jedného predného stanovišťa motorového vozňa, ktoré by sa pekne vynímalo niekde na pomníku a ešte lepšie v múzeálnych zbierkach. Táto druhá časť bola totiž podopieraná čiastočne rámom, vyhorená a skorodovaná časť pod Veterlínom by sa asi pri najmenšom pohybe rozpadla. Je veľká škoda, že do histórie sa nenávratne pobrali obe zlikvidované časti veľmi cenného motorového vozňa!

Drevené časti vnútorného obloženia stien a stropu boli porozhadzované po okolí, pri rozoberaní kovových častí totiž prekážali... 

Plní dojmov a spokojní s objavom niekdajšieho motorového expresu sme po žltej značke prišli k Vlčiarni a odtiaľ po modrej okolo Hlbočského vodopádu do obce a na smolenickú stanicu. Celý turistický výlet sme pohodovým tempom absolvovali za sedem a pol hodiny. To sme ešte nevedeli, že motorák vidíme prvýkrát a zároveň naposledy...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?